Príbeh

Vlad Tepeş krutou rukou vládne svojej krajine. Vysmieva sa Bohu, čím urazí anjelov, ktorí pozorujú náš svet. 

Agrimonia, anjel dobra, liečiteľstva a lásky, patrónka ľudí, sa rozhodne potrestať grófa.

Nymeén, anjel detí, pokušenia a večnosti, patrónka času, vymyslí pre grófa trest.

Spoločne ho prekľajú večným životom bez citu. Práve vo chvíli, keď sa gróf vysmieva svojej príbuznej Mircei a mníške Lenute.

Grófovi chvíľočku trvá, kým zistí, že život bez citu nie je práve výhra. Začne prahnúť po krvi, je sám, nešťastný a nedokáže nasýtiť svoju chuť po radovánkach života, ani uhasiť smäd po láske.

Asi o dvesto rokov neskôr sa na zámku Hohenzollern stretávame s tromi sestrami. Sú pokrvnými potomkami ľudí, ktorým gróf ublížil.

Loreline, Mínnia a Emilly. 

Anjeli grófa nechávajú trpieť i keď Alchymistom prezradili klúč k odkliatiu. Čím je skutočná láska nepriateľa a sila kríža.

Alchymisti sú vraj odvlečení z Orientu. Hovoria pre grófa cudzou rečou.

Zaujímavosťou je, že reč, ktorú v hre napodobňujeme, je vlastne rumunčina – materinský jazyk skutočného Vlada Tepeşa.

Príbeh v druhom dejstve pokračuje na zámku Hohenzollern. 

Najstaršia Lorelline sa vzbúri proti matke, ktorá hoc v mladosti bola rovnaká, bráni dievčatám žiť život podľa vlastných predstáv.


Loreline uteká z domu 

Zúfalá Loreline keď zistí, že matka jej nalinajkovala život, uteká z domu. Dostáva sa ku grófovi. Ten zrazu po dvesto rokoch niečo pocíti. Lásku. Nie je však opätovná. Kvôli Loreline sa však gróf obetuje, čím zapôsobí na anjelov a rozhodnú sa pomôcť mu.


Mínnia je kľúčom k slobode 

Nasmerujú Mínniu hľadať staršiu sestru u grófa. Mínnia hoci si myslí, že to bol gróf, kto ublížil Loreline, ho pochopí. Dokonca sa do grófa zamiluje a tým je prvá časť kliatby zlomená …

Hudba – Autorská hudba k nášmu dielku je pôvodná, teda tvorená priamo pre tento projekt. Využívame spevácke talenty našich protagonistov a skladby sú v predstavení vždy spievané naživo. Dielo je svojím obsahom akoby dobové, v niektorých skladbách dokonca prechodom z renesančného vnímania hudby do barokového, posúvame čas. Inde zas dostáva štýl choreografie prednosť pred žánrom hudby. O tomto dielku sa teda nedá povedať, že by bol prísne štýlovo jednotný. Naopak, snaží sa byť, rovnako ako choreografie tancov, pestrý.

Vlad Ţepeş – známy ako gróf Drakula

Aj keď Drakulu preslávil hlavne román Brama Stokera a podľa obyvateľov mestečka, kde sa narodil, má pramálo spoločné s realitou, túto postavu v histórii skutočne nájdeme. Vladovi Ţepeşovi (vyslov Cepes) (narodil sa v Sighişoare v Rumunsku) hovorili aj Princ Narážač (Kaziglu Bey). Ako 12-ročný bol totiž ako vazal odvlečený k osmanskému pašovi, kde si osvojil techniku mučenia a usmrcovania obetí narazením na kôl. Paradoxne, využíval ju neskôr, už keď sa stal panovníkom Valašského kniežactva, a to najmä pri obrane svojej krajiny proti tureckým nájazdom. Meno Drakul je rodové meno – zdedil ho po svojom otcovi, ktorý bol príslušníkom Dračieho rádu. V rumunčine však slovo pre draka chýbalo. (Drac je po slovensky čert – diabol) Turci nazývali obyvateľov tejto oblasti draguli a ich panovníka začali nazývať Dragulea. Prezývka Draculea a potom Dracula sa teda vyvinula s najväčšou pravdepodobnosťou stretnutím slov Dragulea a Dracul. Túto prezývku údajne používal potom aj sám Vlad Ţepeş, ako dodatok k svojmu menu, najmä pre jeho nepriateľov. Stala sa totiž synonymom čerta, diabla, zla a krutosti v tej najextrémnejšej forme.